Cezhraničné strategické infraštruktúrne projekty

Spustenie priameho spojenia koncom roka 2024 posilnilo dopravné prepojenie oboch krajín, zlepšilo mobilitu a podporilo obchod i kultúrne kontakty. Napojenie na novú trať európskeho rozchodu Užhorod – Čo v septembri 2025 ešte viac zvýšilo komfort cestovania a podporilo lepšiu integráciu Ukrajiny do európskej železničnej siete.

Spojenia smerujúce na Ukrajinu predstavujú významnú časť medzinárodnej dopravy a dlhodobo o ne majú cestujúci vysoký záujem. Zavedenie linky do Užhorodu prirodzene nadväzuje na otvorenie novej trate Čop – Užhorod a predstavuje jedinečnú príležitosť posilniť prepojenie Slovenska a Európskej únie s obyvateľmi Zakarpatského regiónu

Realizácia projektu prispeje k ďalšiemu posilneniu a modernizácii prenosovej sústavy Slovenska („Repower-East“), pričom v dotknutej oblasti ide o obnovu dvoch najstarších vetiev v rámci prenosovej sústavy, ktorú prevádzkuje SEPS. Zároveň dôjde k zvýšeniu kapacity cezhraničného prepojenia medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, čím projekt reaguje na rastúcu energetickú intenzitu východného Slovenska, pripájanie nových zdrojov a rozvoj prihraničných regiónov vrátane Zakarpatska.

Modernizácia tohto strategického prepojenia má výrazný bezpečnostný a geopolitický rozmer – posilňuje energetickú bezpečnosť regiónu, podporuje integráciu ukrajinskej prenosovej sústavy do ENTSO-E a predstavuje konkrétny príspevok Slovenska k energetickej odolnosti Ukrajiny. Slovensko ako čistý vývozca elektriny zohráva kľúčovú úlohu najmä v krízových situáciách, pričom Ukrajina patrí medzi jeho najvýznamnejších odberateľov.

Projekt má významne zlepšiť komfort cestujúcich, zrýchliť colné procesy a zvyšovať priepustnosť najvyťaženejšieho hraničného priechodu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Na priechode Užhorod – Vyšné Nemecké bol v januári 2026 slávnostne otvorený koridor pre peších a cyklistov. Tento priechod od spustenia skúšobnej prevádzky využilo už niekoľko tisíc ľudí. Ide o výsledok spoločnej iniciatívy Slovenska a Ukrajiny, prospešnej pre obe krajiny. Na ukrajinskej strane boli zrealizované bezpečnostné úpravy pre chodcov a cyklistov, pričom na slovenskej strane sa pripravuje rekonštrukcia infraštruktúry financovaná z prostriedkov EÚ z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) v objeme približne 8 až 8,5 milióna EUR.

Slovensko a Ukrajina sa podpísaním Cestovnej mapy 2.0 počas spoločného zasadnutia vlád v Košiciach v októbri 2025 zaviazali, že vynaložia úsilie na nájdenie nového spoločného bodu pripojenia diaľnic D1 (Slovensko) a M-06 (Ukrajina) a na rozšírenie infraštruktúry hraničných priechodov (modernizácia) nákladného úseku spoločného bodu pripojenia existujúcich diaľnic medzi Vyšným Nemeckým a Užhorodom. Ide tak o formálne ukotvenie úsilia, ktoré už dlhšiu dobu prebieha.

Po stanovení spoločného bodu následne Slovensko pristúpi k nájdeniu potrebného finančného krytia k výstavbe tohto dôležitého projektu a potom prebehne proces EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Kľúčový strategický projekt pre rozšírenie ekonomického potenciálu (nielen) prihraničných oblastí Slovenska a Ukrajiny. Je to dôležitý logistický uzol, ktorý umožní výrazne rýchlejšiu prepravu koridorom sever-juh. Momentálne je v štádiu realizácie, pričom niektoré cestné časti už boli dokončené a odovzdané.

Na technickej úrovni (MV SR a MF SR) bola dosiahnutá dohoda s Ukrajinou na rozšírení hmotnostného obmedzenia z 3,5 t na 5 t na jazdnú súpravu. Túto iniciatívu potvrdilo podpísanie a následná implementácia Protokolu medzi vládou SR a kabinetom ministrov UA k Dohode o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach z 15. júna 1995.

Intermodálne prekladiská predstavujú pre Slovenskú republiku kľúčový prvok v rámci cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou a zároveň významný nástroj na podporu hospodárskej stability v prihraničných regiónoch. Aktuálne veľmi strategický význam pre zachovanie týchto intermodálnych hubov a preto sa javí ako vhodná možnosť vytvoriť tzv. SPV (special purpose vehicle) medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Terminál kombinovanej dopravy Čierna nad Tisou je najväčším suchozemským prístavom v priestore centrálnej a východnej Európy.

V západnej časti SR slúži rieka Dunaj ako významný dopravný uzol s prepojením na hlavné trhy v Rakúsku a Maďarsku. V tejto súvislosti sa pripravuje modernizácia bratislavského prístavu, pričom by mal vzniknúť nový multimodálny logistický uzol s investíciou 250 mil. €, ktorý nahrádza nákladnú prekládkovú činnosť zo Zimného prístavu a umožňuje tak rozvoj mesta a modernú logistiku. Modernizáciou v hodnote 90 mil. € prejde taktiež Bratislavská lodenica. Cieľom bude vybudovať ekologickú lodenicu vrátane novej výrobnej a montážnej haly na modernizáciu flotily riečnych plavidiel. Kapacity zmodernizovaného prístavu by v budúcnosti mohli byť využité pri obnove UA.